In the district of Liptovský Mikuláš, in early May 2017, an extraordinary situation was declared because of the floods. This situation is repeated every year, only the affected localities differ. Often, however, the affected areas have one common feature: a major degradation of the landscape. The occurrence of floods is affected by a number of factors: the duration and intensity of precipitation, the state of the soil, the health of the forest vegetation (1 m2 of moss retains 40 l of water), the presence of dead trees, the density of the forest roads, the type of the horticultural management, the humus content and the compaction of the soil, the status of non-forest vegetation (hedgerows), wetlands and the status of floodplains ( degree of change, inappropriate river flow adjustments) or the degree of urbanization of the landscape (area of solid surfaces). The less is the country altered by man, the better it withstands the flooding. In terms of the amount of precipitation, the intensity and distribution, the rain the the Liptov region was not an extraordinary event. It was a slower rain of weaker intensity, which is the most suitable for soaking into the soil and the most useful for nature as well as the farmers. In the past, such precipitation did not cause any damage, it is clear that the changes in the landscape are responsible for the current situation. Over the past few years thousands of hectares of old forests have been logged in the Low Tatras National Park. According to former Director of the National Park, Marián Jasík, after wind storm in 2004, Slovakia did not decide what should happen with the affected territories. "We suggested that part of the calamity wood will be processed and the greater part we wanted to leave to nature." says M. Jasík. From Čertovica to the Kráľova hoľa hills there are only felled slopes. "After the wind calamity in 2004, the foresters have taken advantage ofthe situation. Interventions in the forests are still the largest that we remember in the history of the Low Tatras. We can rightly talk about one of the biggest ecological disasters in the last 100 years in Slovakia, "ecologist Erik Baláž said. Forest holds water like a sponge even if it is weakened by the crustaceans or storm. For example, in the northern side of the Liptovská kotlina, where no that extreme excavations were done in recent years and where the grasslands are properly managed, the floods have not caused such damages. According to the foresters the cause are elsewhere. "One of the reasons is the constant deforestation of areas for the construction of ski slopes. This way the areas loose one of the main functions of the forest, the retention of precipitation. Rains that fall on this area can not be absorbed by soil in such quantity as in the forest. Precipitation flows down on the surface, receives speed and flows into the forest streams and water flows. And so floods are created," writes forestman Martin Jambrich. This view is not at all in conflict with the opnionns of environmentalists. When this situation is further escalated by destruction of the landscape by foresters, farmers and urban architects, the result is a very dangerous combination that supports floods. In the neighboring countries the need for changes in land management is accepted. In consequence, the national parks are protected in a much more consistent way and clearcuts are prohibited. Farmers use ecological methods of soil cultivation and water managers restore the meandersof water streams and wetlands. Adaptation measures are introduced in cities replacing replacing solid surfaces with grassy, green roofs and facades covering buildings and reducing flood risks. If we do not change our attitude towards the environment, the impact of the next intensive rains - not only in the Low Tatras - will be much more destructive.

Povodne v Nízkych Tatrách – príroda vracia úder

V okrese Liptovský Mikuláš začiatkom mája 2017 vyhlásili kvôli povodniam mimoriadnu situáciu. Táto situácia sa pravidelne opakuje každý rok, líši sa len v lokalitách, ktoré sú postihnuté. Často však majú postihnuté oblasti jednu spoločnú vlastnosť: došlo v nich k veľkým zásahom do krajiny.

Na vznik povodní vplýva veľa faktorov: trvanie a intenzita zrážok, stav pôdy, zdravie lesných porastov (1 m2 machu zadrží 40 l vody), prítomnosť odumretých stromov, hustota lesných ciest, charakter obhospodarovania ornice, obsah humusu a stlačenie pôdy, stav nelesnej drevinovej vegetácie (remízky), výskyt mokradí a stav inundačných území tokov (stupeň pozmenenia, nevhodné úpravy toku), stupeň urbanizácie krajiny (rozloha pevných povrchov). Čím je krajina menej pozmenená človekom, tým lepšie odolá povodniam.

Z hľadiska množstva zrážok, ich intenzity a rozloženia nešlo v oblasti Liptova o žiadny výnimočný jav. Išlo o pomalý dážď slabšej intenzity, ktorý je najvhodnejším z hľadiska vsakovania a najužitočnejší pre prírodu aj poľnohospodárov. Ak v minulosti takéto zrážky nespôsobovali žiadne škody, je zrejmé, že za súčasnú situáciu je zodpovedný významný stupeň pozmenenia krajiny.

Za uplynulé roky padli v Národnom parku (NP) Nízke Tatry tisíce hektárov starých lesov za obeť ťažbe dreva. Podľa bývalého riaditeľa Správy NP Nízke Tatry Mariána Jasíka po veternej kalamite v roku 2004 si Slovensko neurčilo, čo chce s postihnutými územiami robiť. „Navrhovali sme, aby sa časť kalamity spracovala a väčšiu časť sme chceli nechať na prírodu.“ hovorí M. Jasík.

Od Čertovice až po Kráľovu hoľu sú takmer len vyrúbané holé pláne. „Po veternej kalamite v roku 2004 lesníci situáciu využili. Zásahy v lesoch sú zatiaľ asi najväčšie, aké si v histórii Nízkych Tatier pamätáme. Môžeme právom hovoriť o jednej z najväčších ekologických katastrof za posledných sto rokov na Slovensku,“ konštatoval ekológ Erik Baláž.

 

Les zadržiava vodu podobne ako špongia aj vtedy ak je oslabený kôrovcom, alebo víchricou. Napríklad zo severnej strany Liptovskej kotliny, kde v uplynulých rokoch neboli až tak dramatické výruby a zároveň je tu dobrá starostlivosť o trávne porasty, tam nedošlo takým škodám z povodní.

Podľa lesníkov tkvie príčina inde. „Jednou z príčin je neustále odlesňovanie lesných plôch za účelom výstavby zjazdoviek. Tieto plochy totiž stratili jednu z hlavných funkcii lesa, a to zadržiavanie zrážok. Je to kvôli tomu, že zrážky spadnuté na túto plochu nedokáže pôda prijať v takom množstve ako v lese. Zrážky stekajú po povrchu, kde získavajú rýchlosť a vlievajú sa do lesných bystrín a potokov. A tak vznikajú povodne.“ píše lesník Martin Jambrich. Tento názor vôbec nie je v rozpore s názormi ekológov. Ak k tomu pridáme ničenie krajiny lesníkmi, poľnohospodármi a mestskými architektmi, výsledkom je veľmi nebezpečná kombinácia, podporujúca povodne.

V okolitých krajinách pochopili nutnosť zmien v prístupe ku krajine, preto sa národné parky chránia omnoho dôslednejšie a holoruby sú zakázané. Poľnohospodári používajú ekologické spôsoby obrábania pôdy a vodohospodári obnovujú meandre vodných tokov a mokrade. V mestách sa zavádzajú adaptačné opatrenia a nahradzujú pevné povrchy trávnatými, zelené strechy a fasády pokrývajú budovy a znižujú ohrozenie povodňami.

Pokiaľ aj u nás urýchlene nezmeníme prístup ku krajine, dopad najbližších intenzívnych dažďov – nielen v Nízkych Tatrách – bude omnoho ničivejší.

Location

Slovakia, Žilina Region, Liptovský Mikuláš district, Demänovská valley

https://www.google.gr/maps/dir//Dem%C3%A4novsk%C3%A1+Dolina+87,+031+01+Dem%C3%A4novsk%C3%A1+Dolina,+Slovakia/@48.9843145,19.5137806,22899m/data=!3m1!1e3!4m8!4m7!1m0!1m5!1m1!1s0x471576651b58ebd3:0xd5f403bf08498858!2m2!1d19.5855017!2d48.9627915?hl=en

Environmental impact

  • Water pollution
  • Land degradation (e.g. drought, soil contamination, erosion and desertification)
  • Biodiversity loss – Ecosystem destruction
  • Depletion of natural resources (fossil and mineral, forest, water, etc)
  • Hazards related to extreme weather events – natural disaster
  • Alteration of landscape aesthetics and built heritage

Ethical/ legal issues

  • Life and personal security
  • Health and well-being
  • A clean and prosperous environment and a safe and pleasant habitat
  • Opportunities to work and leisure
  • Access to public goods/ resources and products
  • Personal and social development, economic progress and innovation

Information sources & materials

Contributor(s)

Štefan Szabó, Silvia Szabóová, SOSNA Association, Slovakia

Content repository

TypeFile NameDescriptionSize

jpg		Povoden110.5k

jpg		Povoden2238.4k

jpg		Holorub32.3k

jpg		Holoruby83.1k

jpg		Holoruby3146.8k