Keď bielenie koralov poukazuje na vážne environmentálne problémy
Koraly patria medzi najznámejšie pŕhlivé morské bezstavovce na svete. Vytvárajú kompaktné kolónie, ktoré sa skladajú z množstva jednotlivých polypov, ktoré niekedy vytvárajú kostru z uhličitanu vápenatého (kamenné, alebo tvrdé koraly), ktorá chráni ich mäkké telá. Ako usadené organizmy bez štádia medúzy vo svojom životnom cykle, tvrdé koralové kolónie sú ukotvené na podklade a nemôžu sa voľne pohybovať, aby ušli pred nebezpečenstvom. Po mnoho rokov vytvárali rozsiahle korálové útesy s rozlohou viac ako 280,000 km2 (takmer 0,1% plochy oceánov). Najznámejšia je Veľká koralová bariéra, ktorá pozostáva z takmer 3,000 samostatných útesov v Korálovom mori, pri pobreží Queenslandu v Austrálii.
Podľa Svetovej únie pre ochranu prírody (IUCN): „Koralové útesy, spolu s porastmi morskej trávy, mangrovovými lesmi a inými habitatmi tropických morí, podporujú najvyššiu morskú biodiverzitu na svete. Závisí na nich viac ako 500 miliónov ľudí na svete, ktorí tu nachádzajú potravu, ochranu pred búrkami, prácu a rekreáciu. Hodnota týchto zdrojov a služieb je odhadovaná na 375 miliárd dolárov ročne, hoci pokrývajú menej ako 1% povrchu Zeme“.
V súčasnosti sú tieto jedinečné ekosystémy výrazne ovplyvnené mnohými environmentálnymi a ekologickými vplyvmi, vrátane znečistenia vody (napr. olej, hnojivá, herbicídy), biologickou inváziou (napr. hviezdica tŕňová), choroby alebo tropické cyklóny. Ale zmena klímy s globálnym otepľovaním sa bezpochyby stala najnebezpečnejším problémom ovplyvňujúcim koralové útesy a ich hodnotné mimoriadne produktívne ekosystémy s bohatou biodiverzitou a množstvom endemických druhov. Hlavný symptóm úhynu koralov je známy ako bielenie koralu.
Bielenie koralu sa objavuje v akvatickom prostredí pri jeho výraznom oteplení v dôsledku zmeny klímy, pri ktorom koraly vylúčia symbiotické riasy Zooxanthellae (jednobunkové dinoflagellata), vďaka ktorým majú koraly svoje žiarivé farby. Tieto mikroskopické riasy premieňajú slnečné svetlo na chemickú energiu na získanie nevyhnutných živín pre svoje polypy, ale pri strese alebo rušení (napr. vysokej teplote) jednoducho zahynú alebo polypy a symbiotický vzťah opustia. Keďže Zooxanthellae zabezpečujú koralom takmer 100% energie, ich vylúčenie vedie k hladovaniu a nakoniec smrti koralového polypa. Vo všeobecnosti, koraly si nevedia poradiť so súčasnými stúpajúcimi teplotami.
Vedci len nedávno zdokumentovali niekoľko rozsiahlych úhynov koralov. Prvá katastrofa sa objavila v roku 1998 po silnej vlne tepla s úhynom asi 16% koralov na celom svete. Po druhej veľkej vlne bielenia koralov v roku 2010 nasledovala tretia globálna katastrofa bielenia a výraznými ekologickými následkami na koralových útesoch. US National Oceanic & Atmospheric Administration (NOAA) považuje tretiu vlnu globálneho úhynu v októbri 2015 za najdlhšiu zaznamenanú vlnu, ktorá ovplyvnila niektoré útesy niekoľko po sebe nasledujúcich rokov. Podľa dokumentov United Nations Environmental Programme (UNEP) takmer 93% Veľkej koralovej bariéry bolo postihnutých bielením koralov, ako bolo zistené komplexným prieskumom, ktorý odhalil hrozivý rozsah devastácie.
Aký je plán na záchranu koralových útesov? Podľa Príručky IUCN pre manažment útesov postihnutých bielením koralov „je jasná potreba manažmentu, výzvou je identifikácia praktických a efektívnych manažmentových opatrení. Tradičný prístup manažmentu, ktorý sa sústreďuje na minimalizáciu alebo elimináciu zdrojov stresu nie je v prípade bielenia koralov uplatniteľný. Manažéri koralových útesov nie sú schopní priamo znížiť alebo ovplyvniť príčinu masívneho bielenia: nadpriemernú teplotu vody. Preto je masové bielenie jedinečný a náročný problém environmentálneho manažmentu.“
Location
globally
Environmental impact
- Water pollution
- Land degradation (e.g. drought, soil contamination, erosion and desertification)
- Biodiversity loss – Ecosystem destruction
- Depletion of natural resources (fossil and mineral, forest, water, etc)
- Hazards related to extreme weather events – natural disaster
- Alteration of landscape aesthetics and built heritage
Ethical/ legal issues
- Health and well-being
- A clean and prosperous environment and a safe and pleasant habitat
- Opportunities to work and leisure
- Access to public goods/ resources and products
Information sources & materials
Scientific/ academic reports
The IUCN Red List Index
The IUCN Red List Index reveals trends in the overall extinction risk of species. A decreasing value means the expected rate of extinction is increasing (i.e. the rate of biodiversity loss is increasing). This diagram shows the expected rate of extinction for several taxa with corals showing the highest loss in biodiversity.
https://www.iucn.org/theme/species/our-work/iucn-red-list-threatened-species/red-list-index
Predicted hotspots for potential coral bleaching and global warming. Graph provided by NOAA satelite data and represents predicted anomolies from mean sea surface temperatures. Color bars represent .25 degrees celcius temperature anomolies.
(White is normal, Red is +5 degrees celsius warmer.,
http://www.marinebiology.org/coralbleaching.htm
http://www.huffingtonpost.com.au/2017/03/08/shocking-new-pictures-of-coral-bleaching-on-great-barrier-reef/
Online books and newspaper, magazine, encyclopedia, or blog articles
http://www.marinebiology.org/coralbleaching.htm
https://www.coris.noaa.gov/activities/reef_managers_guide/reef_managers_guide.pdf
Contributor(s)
Peter Fedor, Professor of Environmental Ecology
Home › Forums › When coral bleaching points out to serious environmental problems